Irsky terier-IRISH TERRIER

2. srpna 2009 v 0:02 |  Plemená psov
ÍRSKY TERIÉR
Irish terrier

Pôvod: Írsko
Použitie: všestranný farmársky pes, rodinný, strážny pes, ktorý sa nebojí nebezpečia a zranení; vhodný pre poľovačku a prácu po výstrele.
Klasifikácia: 3. skupina teriéry; 1. sekcia - vysokonohé teriéry, bez skúšky
Dátum publikovania platného štandardu: 13. 03. 2001

Krátky prehľad histórie: Z Írska pochádzajú štyri plemená teriérov, ktoré sa veľmi odlišujú od teriérov z Anglicka a kontinentu. Plemeno, ktoré sa dnes oficiálne nazýva írsky teriér, je pravdepodobne najstarším z nich. Nanešťastie neexistujú písomné dokumenty, ktoré by to presvedčivo dokázali.
Pred rokom 1880 bola farba írskeho teriéra ešte veľmi nejednotná. Vyskytovali sa jedince nielen červené, ale aj čierne s pálením a pásikavé. Od konca 19. storočia bola chovateľská tendencia potlačiť čiernu a čiernu s pálením, od začiatku 20. storočia sú írske teriéry už len červené.
Červené írske teriéry veľmi skoro vzbudili veľké nadšenie vo výstavných kruhoch nielen v Anglicku, ale aj v Amerike. Stali sa ešte známejšie, keď v prvej svetovej vojne v zmätkoch zákopovej vojny boli nasadzované ako kuriérske psy, kde dokazovali nielen svoju inteligenciu, ale aj neohrozenosť.
Prvý chovateľský klub bol založený 31. marca 1879 v Dubline. Írsky teriér je prvým plemenom teriéra, ktoré uznal anglický Kennel Club koncom 19. storočia ako pôvodné írske plemeno.Celkový vzhľad: írsky teriér musí byť aktívny, živý, pružný a šľachovitý, má mať veľa substancie bez toho, aby bol nemotorný, pretože sila, rýchlosť a vytrvalosť sú pre toto plemeno životne dôležité. Nesmie pôsobiť ťarbavo alebo neforemne, jeho obrysy musia prezrádzať rýchlosť a pôvab.

Povaha a správanie: írsky teriér, aj keď je schopný postaviť sa proti akémukoľvek psovi, je pozoruhodne verný, dobromyseľný a oddaný ľuďom. Ak ho niekto napadne, je smelý ako lev a bojuje až do trpkého konca.
Neprávom sa o írskom teriérovi hovorí, že sa veľmi ľahko dostáva do sporov s inými psami, dokonca vo výstavnom kruhu. Nevyhýba sa rozporom, ak to okolnosti vyžadujú, napriek tomu je ľahko vychovávateľný a príjemný v domácnosti, čím ešte stále stelesňuje vlastnosti, ktoré z neho urobili "strážcu chudobných, priateľa sedliakov a miláčika vznešených pánov".

Hlava: dlhá, bez vrások.
Lebka
Temeno: ploché a dosť úzke medzi ušami, smerom k očiam sa mierne zužuje, bez vrások.
Čelový sklon: takmer neviditeľný, ak, tak iba z profilu.
Tvárová časť
Ňucháč: musí byť čierny.
Pysky: majú dobre priliehať, zvonku byť čierno pigmentované.
Čeľuste: musia byť silné a dobre osvalené a také dlhé, aby mohli dobre uchopiť.
Zuby: zuby by mali byť mocné, pravidelné, čisté a zdravé, horný rad rezákov mierne presahuje pred dolné.
Líca: nie príliš plné, dlhé, pod očami ľahko spadajú, aby nič nepripomínalo hlavu greyhounda.
Oči: majú byť tmavé a malé, nesmú vystupovať, ohnivé, plné života a inteligencie. Žlté alebo svetlé oči sú vážnou chybou.
Uši: malé, v tvare písmena V, priemerane hrubé, pekne umiestnené na hlave. Sú preklopené, spadajú dopredu tesne popri lícach, horná línia zalomenia uší sa nachádza zreteľne nad líniou lebky. Ovisnuté uši nesené popri hlave ako ich nosia duriče nie sú charakteristické pre toto plemeno. Polopostavené uši sú ešte väčšou chybou. Osrstenie na ušiach má byť krátke a tmavšie ako je farba srsti na tele.

Krk: mal by byť značne dlhý a má sa pomaly rozširovať do pliec, dobre nesený, bez laloku. Po stranách krku sa tvorí neveľká hriva, ktorá pokračuje až skoro k nasadeniu uší.

Telo: vyvážené, ani dlhé ani príliš krátke.
Plecia: jasne vykreslené, dlhé, uložené šikmo smerom k chrbtu.
Chrbát: má byť silný a rovný, bez náznaku slabosti za kohútikom.
Bedrá: svalnaté a veľmi mierne klenuté. Sučky môžu mať bedrá o niečo dlhšie ako psy.
Hrudník: hlboký a svalnatý, ale nie príliš mohutný alebo široký, s dobre klenutými rebrami, v priereze skôr hlboký ako okrúhly, rebrá dosahujú ďaleko dozadu.

Chvost: má byť nasadený dosť vysoko, veselo nesený, nie preklopený alebo skrútený. Má byť dosť hrubý, silný a pomerne dlhý, obvykle kupírovaný na tri štvrtiny celkovej dĺžky. Je pokrytý tvrdou drsnou srsťou bez strapcov alebo zástavice. V krajinách, kde kupírovanie zakazuje zákon, je povolený iba chvost v prirodzenej dĺžke.

Končatiny: predné aj zadné končatiny sa majú pohybovať priamo dopredu.
Plecia: musia byť jasne obrysované, dlhé a šikmé.
Lakte: sa pohybujú voľne po stranách tela.
Predlaktia: primerane dlhé, úplne rovné, so silnými kosťami a svalstvom.
Nadprstia: krátke a rovné, skoro nepoznať, kde začínajú.
Zadné končatiny: majú byť silné a svalnaté.
Stehná: silné.
Kolená: primerane zauhlené.
Päty: umiestnené nízko nad zemou.
Labky: majú byť silné, pomerne okrúhle a primerane malé. Prsty klenuté, labky nie sú vtočené ani vytočené. Pazúriky najlepšie čierne. Vankúšiky odolné, bez trhlín alebo lámavých zhrubnutí.

Pohyb: predné a zadné končatiny sa pohybujú rovnobežne vpred, lakte sa pohybujú rovnobežne a voľne po stranách tela, kolená nevytáča ani nevtáča.

Osrstenie: hustá srsť drôtovitej štruktúry, má vyzerať ako polámaná a napriek tomu priliehať, pričom jednotlivé chlpy rastú tak husto vedľa seba, že nie je vidieť kožu, ani keď sa srsť rozhrnie prstami. Nie je mäkká ani hodvábna, predovšetkým na zadku, môže byť len taká dlhá, aby nezakrývala obrysy tela. Nemá vlnky alebo kučery. Srsť na tvárovej časti hlavy je rovnaká ako inde na tele, je ale kratšia (asi 1/4 inch - 0,6 cm), takmer hladká a rovná. Jediné dlhé chlpy, ktoré sú povolené (dlhé len v pomere k ostatnej srsti) sú v naznačenej brade. "Kozia briadka" je skôr dôsledkom toho, že pes má nesprávnu hodvábnu srsť na celom tele. Končatiny sú bez strapcov, podobne ako hlava pokryté tvrdou srsťou, ktorá nie je taká dlhá ako srsť inde na tele.
Farba: pes má byť jednotne sfarbený. Uprednostňuje sa žiarivá červená, červenopšeničná alebo žltkavá červená. Biela sa dá príležitostne nájsť na labkách a na hrudi, na labkách je väčšou chybou ako na hrudi, malý biely znak na hrudi má mnoho jednofarbených plemien psov.

Veľkosť a hmotnosť: kohútiková výška približne 45 cm.
Hmotnosť: psy 12,25 kg, sučky 11,4 kg.

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky.

Vylučujúce chyby:
ňucháč - akákoľvek iná farba ako čierna,
čeľuste - zjavný predhryz alebo podhryz,
farba - každá iná ako červená, žltočervená alebo červenopšeničná. Malý biely znak na hrudi je podobne ako pri ostatných jednofarebných plemenách povolený,
labky - lámavé, zhrubnuté miesta alebo trhliny.

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama